na slovensku je to tak

Pod vedením tejto vlády sa podmienky pre ľudí v tejto krajine iba zhoršujú. Ľuďom strednej vrstvy sa žije čoraz horšie. Stredná vrstva obyvateľstva, ktorá je základom spoločnosti, lebo od nej závisí rozvoj krajiny, je na Slovensku čoraz viac chudobnejšia. Teda možno konštatovať, že sa zhoršuje životná úroveň obyvateľov na Slovensku. Príčinou tohto zhoršovania sú vládne balíčky. Úsporné opatrenia tejto vlády najviac zaťažujú práve strednú vrstvu. Jedným z opatrení, ktoré bolo súčasťou vládnych balíčkov bolo zvýšenie Dane z pridanej hodnoty z 19% na 20%. Toto vôbec nebolo potrebné ak by sa zaviedla banková daň a teda by sa brali peniaze tým ktorých zisky sa za minulý rok zdvojnásobili a nebrali by sa od bežných ľudí, ktorých výdavky boli už aj tak na vysokej úrovni. Táto vláda nezaviedla bankovú daň keďže bankové skupiny sú spriatelenými skupinami s touto vládou. Prečo by táto vláda zavádzala daň pre banky, ktoré sú prepojené s predstaviteľmi tejto vlády? Príjmy obyvateľov strednej vrstvy sa znižujú až na úroveň najnižších príjmových skupín obyvateľstva. Stredná vrstva obyvateľstva sa tak na Slovensku rozpadáva a dôsledkom toho je čoraz väčšie sociálne napätie v spoločnosti. Teda je tu vytvorená malá vrstva bohatých ľudí, ktorí tvoria približne 10% obyvateľov tejto krajiny ale pritom vlastnia 90% kapitálu, majú obrovskú ekonomickú moc a ovládajú zvyšnú časť obyvateľstva a dianie v tejto krajine. Demokracia je iba teoretická fikcia, keďže v kapitalizme to funguje tak že lobystické skupiny financujú politické strany a tie ktoré sa dostanú do vlády v prvom rade obhajujú záujmy týchto skupín a až potom záujmy ľudí. Takže jednoducho povedané politici sú predhodení zástupcovia lobystických skupín, ľudia si ich zvolia a myslia si že si slobodne zvolili svojich zástupcov do vlády ale to je omyl. Politici sú iba vysunutou rukou najbohatších ľudí , ktorých záujmy sa stávajú záujmami štátu. Teda politika lobystických skupín sa stáva politikou štátu. V kapitalizme už dávno nefunguje demokracia ale korporátokracia – vláda ekonomicky najsilnejších ľudí, ktorí stoja na čele najväčších spoločností, ktoré majú väčšiu ekonomickú silu ako bohaté štáty ako sú Saudská Arábia, Švajčiarsko alebo Nórsko. Títo ľudia, ktorý tvoria malú časť populácie ovládajú prostredníctvom ekonomickej moci ostatných ľudí na tejto planéte. Ceny nehnuteľností boli umelo nadhodnotené aby si ľudia museli brať hypotéky a splácať ich desiatky rokov a tým sa vynútila ich poslušnosť k tomuto systému. Človek, ktorý musí splácať hypotéku 30 rokov bude veľmi poslušný a bude sa obávať aby nestratil prácu a aby vážne neochorel. Je to založené na rešpekte a strachu. Však čo sa stane človeku, ktorý prestane splácať hypotéku po 15 rokoch a nemá peniaze ďalej ju splácať? Banka mu zoberie nehnuteľnosť, v ktorej býva, teda zo dňa na deň sa z neho stáva bezdomovec a všetky peniaze, ktoré zaplatil banke ostávajú banke teda ten človek ich už navždy stratil. Smutné ale je že ľuďom to príde normálne že to takto funguje a pod vplyvom každodenného zhonu a povinností sa ani nezamyslia nad tým že tento systém je vlastne novodobé otrokárstvo. Čo im ostáva iné iba slepo poslúchať tento systém, sú otrokmi lenže o tom ani nevedia. Na Slovensku sa to prejavuje ešte viac lebo vo vyspelých štátoch je aspoň vo veľkej miere zastúpená stredná vrstva, ktorá ma dosť vysokú životnú úroveň a teda sú to spokojní ľudia. O ľuďoch strednej vrstvy na Slovensku sa nedá povedať, že sú spokojní keďže sa ich životná úroveň znižuje a stredná vrstva sa prakticky rozpadáva. Ostáva tu malá vrstva bohatých a čoraz väčšia vrstva chudobných ľudí. Ivan Mikloš a Mikuláš Dzurinda patria medzi najbohatších ľudí na Slovensku keďže sú skorumpovaní a za ich pôsobenia či už v 2 vládach od roku 1998 do roku 2006 alebo v súčasnej vláde sa sprivatizovali všetky významné podniky na Slovensku začínajúc Východoslovenskými železiarňami teraz US Steal, ktoré sú najväčším oceliarskym podnikom v strednej a východnej Európe, pokračujúc strategickými podnikmi ako sú Slovenský plynárenský priemysel, Slovenské elektrárne, rozvodová elektrická sústava, ďalej môžeme pokračovať podnikmi ako sú Slovenské Telekomunikácie v súčasnosti Slovak Telecom, vodné zdroje tejto krajiny boli prenajaté na dobu 30 rokov francúzskej spoločnosti Veolia. Rovnaká propaganda akú predstavitelia pravicovej vlády šírili pri predaji strategických podnikov v rokoch 1998 až 2006, je šírená aj v súčasnosti. Vtedy tou propagandou bolo to že tieto štátne strategické podniky sú monopolom na trhu a treba ho liberalizovať. No tieto podniky budú mať vždy len najväčší podiel na trhu a malé podniky, im nebudú schopné konkurovať, malé podniky nemajú vybudované kapacity na prepravu a zásobovanie plynu, elektriny a ani ich nikdy nebudú mať vždy budú musieť využívať kapacity týchto spoločností. Ďalším dôvodom na vtedajší predaj týchto podnikov bolo že tieto podniky v rukách štátu neboli riadené správne. Zaujímavé je že v iných štátoch sú riadené dobre, tak potom je chyba niekde inde a to v politickom dosadzovaní riadiacich pracovníkov do týchto spoločností a nie založenom na odbornosti týchto ľudí, pre týchto dosadených pracovníkov neexistuje žiadna zodpovednosť ani sankcie v prípade zlého riadenia týchto podnikov. Tieto podniky sú tzv. zlatými vajciami ekonomiky ktoré prinášajú najviac finančných prostriedkov do štátneho rozpočtu. Ostatné štáty, v ktorých nie sú politici takí skorumpovaní ako na Slovensku si tieto podniky nikdy nepredajú lebo veľmi dobre vedia že im budú prinášať dlhodobý prílev finančných prostriedkov do štátnej pokladne. Štáty ako USA, Francúzsko, Nemecko, Rusko ale aj naše susedné Česko si nikdy tieto podniky nepredalo a ani nepredá. No v médiách sa šírila v rokoch 1998 až 2006 masívna propaganda len aby ľudia boli presvedčení že tento predaj podnikov je najlepšie riešenie pre túto krajinu. Podobná propaganda je šírená aj v súčasnosti a to v prípade dopredaja teplárenských spoločností, o ktorých je v médiách šírené že sú stratové ale pritom po nahliadnutí do výročných s

práv týchto spoločností za minulé roky zistíte že sú ziskové. Opäť je to rovnaký štýl korupcie z predaja štátnych podnikov ktoré ešte neboli predané. Vládny predstavitelia budú zasa bohatší. Zahraniční investori sa už tešia z dlhodobých ziskov a z monopolného postavenia týchto teplární v mestách ktorých sa nachádzajú. Ivan Mikloš, Mikuláš Dzurinda sú jedni z najbohatších ľudí na Slovensku, ich majetok vo Švajčiarskych bankách a v bankách v daňových rajoch sa dá vyčísliť na desiatky miliónov eur. Ivan Mikloš vlastní množstvo lesov na východe Slovenska. Je to najarogantnejší politik v novodobých dejinách Slovenska, pričom si myslí, že iba jeho riešenia sú pre tento štát najlepšie a riešenia všetkých ostatných sú zlé. Tento skorumpovaný politik urobil neuveriteľné množstvo chýb pri riadení tohto štátu, spomeniem len jednu z tých chýb a to nepoistenie sa proti kurzovému riziku pri predaji 49% akcií Slovenského plynárenského priemyslu pri ktorom štát prišiel o 7 miliárd vtedajších Sk. Štát jednou transakciou vtedy prišiel pre jeho chybu o také obrovské množstvo finančných prostriedkov. Horšie je že pravicová vláda má naklonené na svoju stranu médiá teda vždy robí také opatrenia aby ich mala na svojej strane. Médiá ovplyvňujú verejnú mienku v ich prospech. Predstavitelia tejto vlády sú neuveriteľne skorumpovaní a presadzujú hlavne záujmy lobystických skupín a samozrejme sa pritom obohacujú na úkor ostatných ľudí. Ich vládu nemožno nazvať inak ako ekonomická diktatúra.